Rozhodol som sa, že využijem svoj novinársky talent a napíšem veľkolepý článok.

„Posaď sa,“ povedal mi Boh, „takže by si chcel so mnou urobiť interview?“

„Pokiaľ máš čas,“ odpovedal som.

On sa na mňa pousmial popod fúzy a povedal:

„Môj čas sa volá večnosť a je ho dostatok na čokoľvek, takže ktoré otázky máš na srdci?“

„Nie je to nič nové, ale rád by som vedel, ktorá vec ťa na ľuďoch najviac prekvapuje.“

Odpovedal: „Že sú znudení byť deťmi a ponáhľajú sa len aby rýchlo vyrástli, a potom sa túžia stať znovu deťmi. Že prichádzajú na svet ako krásne a jedinečné bytosti, a odchádzajú z neho ako nedokonalé kópie niekoho iného. Že vymieňajú svoje zdravie za to, aby mali peniaze, a potom investujú svoje peniaze do toho, aby mali naspäť zdravie. Že s obavami premýšľajú o svojej budúcnosti tak, že zabúdajú na prítomnosť, takže nežijú ani pre prítomnosť ani pre budúcnosť. Že žijú ako keby nikdy neumreli a umierajú akoby nikdy nežili.“

Jeho ruka chytila moju a nastalo medzi nami ticho. Po dlhšej chvíľke som sa ho spýtal: „Môžem mať ďalšiu otázku?“ S pousmiatím prikývol.

„Čo by si ako otec odkázal svojím deťom?“

„Aby sa naučili, že nemôžu nikoho donútiť k tomu, aby ich miloval, ale môžu sa druhým otvoriť tak, aby mohli byť nimi milovaní. Aby sa naučili, že najcennejšie nie je to, čo majú vo svojich životoch, ale koho tam majú. Aby sa naučili, že nie je dobré porovnávať sa s ostatnými. Vždy sa nájde niekto, kto bude lepší alebo horší ako oni. Aby sa naučili, že bohatý nie je ten, kto má veľa, ale kto potrebuje málo. Aby sa naučili odpúšťať odpúšťaním. Aby sa naučili, že sú tu ľudia, ktorí ich veľmi milujú, ale nevedia, ako vyjadriť svoje pocity.  Aby sa naučili, že niekedy len nestačí aby im druhí odpustili, ale aby odpustili i sebe. Aby sa naučili, že žnú, čo zasiali; pokiaľ zasiali ohováranie, budú žať intrigy, pokiaľ zasiali lásku, budú žať radosť. Aby sa naučili, že spokojnosť je rozhodnutie; rozhodujú sa žiť šťastní s tým, čo sú alebo majú, alebo umierajú závisťou a žiarlivosťou na to, čo nemajú. Aby sa naučili, že dvaja ľudia sa môžu pozerať na tú istú vec, a vidieť ju úplne inak. Aby sa naučili, že tí, ktorí sú k sebe úprimní bez akéhokoľvek zvažovania svojich názorov alebo túžob, zájdu v živote ďaleko. Aby sa naučili, že najkratšia vzdialenosť, ktorou mi môžu byť na blízku je modlitba.“