Častokrát si ani neuvedomujeme, aký sme šťastní. Zdravie patrí v našom živote k tomu najcennejšiemu. Vážiť si ho väčšinou ale začneme, až keď máme zdravotné problémy.
Žijeme si svoje šťastné životy a ani nás nenapadne, že by to mohlo byť aj inak - horšie. Smrť, ťažké choroby, či krutý osud zdájú sa nám veľmi vzdialené. Pochopíme to len vtedy, keď náš šťastný život je preč ... všetko je zrazu také kruté, také čierne, také smutné ...
Viem aké je to, keď je drobné telíčko väzňom zákernej smrteľnej choroby, viem aké je to byť bezmocným rodičom, ktorý by spravil VŠETKO a nemôže urobiť NIČ ...
Šok, sklamanie, obrovská beznádej, neistý život sprevádzaný obavami a strachom zo zajtrajška - toto všetko prežívame každým dňom. Neznášam SMA, neznášam chorobu, ktorá väzní telíčko môjho milovaného dievčatka. Avšak život plynie nerušene ďalej ...
Je veľmi ťažké začať veriť na zázraky! Budeme však bojovať aj o posledný zvyšok nádeje!
Stačí veľmi málo, aby sa plamienok nádeje rozhorel, ale ešte menej, aby zhasol.
Snažíme sa preto nájsť každú cestu, ako zmierniť dosah choroby nášmu dieťatku. Veríme, že Natálka raz vykročí na cestu k uzdraveniu!
Sme radi, že sme spolu, napĺňame náš život láskou a radosťou, ktorú môžeme prežiť spoločne. Už totiž vieme, že to, že sme spolu, nie je také samozrejmé!